Etymológia
Postava upíra sa vyskytuje v mytológii ako u východných, tak i západných a južných Slovanov. Slovo upír je s najväčšou pravdepodobnosťou slovanského pôvodu. V písomných prameňoch sa vyskytuje pod rôznymi názvami vo všetkých slovanských jazykoch:
slovensky a česky - upír (niekedy sa používa aj obmena vampír)
poľsky - wąpierz a upiór
bulharsky - вампир, vapir, vipir, vъpir, vrapir, vrapirin, voper, drakus, žin, ustrel, lepir, vlepir, liter, lemptir, tenec, grobnik, brodnik, plъtnik, upir, samodiv
srbsky - vampir, vukodlak, vaper, lampir, lapir, lempijer, vuk, vjegodonja, jegodonja, tenac
rusky - upyrь, upir, oboroteň-krovosos, упырь
bielorusky - vupor, упыр, ukr. upir
ukrajinsky - упирь
Prvé zdokumentované použitie je v staroruskom kolofóne - knihe žalmov, ktorý je podpísaný žartovnou prezývkou Упирь Лихый (Zlý upír), je datovaný rokom 1047. Niekedy sa ako prvé použitie uvádza ruský protipohanský traktát Slovo svätého Grigorija (Слово Святого Григория), ktorý sa zmieňuje o tom, že pohania uctievajú upírov. Tento spis pochádza pravdepodobne z 11. - 12. storočia.
Obmena vampír, používaná často v neslovanských jazykoch po (anglicky vampire, po francúzsky Vampyre, po nemecky Vampir) je odvodená z nasalizovanej srbskej varianty вампир/Vampir. Z nej bolo pravdepodobne v 17. storočí odvodené nemecké Vampir a z nemčiny sa slovo rozšírilo ďalej.
