top of page

Príbehy

V mnových mytológiách a kultúrach sa objavuje množstvo príbehov o vlkolakoch, vlčích ľuďoch, či bosorákoch meniacich svoju podobu  vlka.

A aj keď tieto príbehy pochádzajú od rôznych kultúr, z iných historických období, majú niečo spoločné. Všetky príbehy popisujú vlkolaka

ako krvilačnú a brutálnu beštiu. Je jedno či ide o človeka posadnutého démonom, bosoráka so zlým úmyslom, alebo ide len o reinkarnáciu človeka, ktorý bol vo svojom predošlom živote násilný a krutý.

Tu je zopár príbehov, z rôznych kultúr, ktoré vypovedajú o povahe vlkov...

Prvým kráľom Arkádie bol Lykáón a žil tu so svojimi synmi v bezbožnosti. Na jednej hostine podstrčil Diovi, ktorého nepoznal, pokrm z detských končatín. On ho za to premenil na vlka a celý jeho palác zničil.

Mýtus o Lykáónovi

Vlcí ostrov

V Grécku žila prekrásna princezná Théofané, ktorá mala množstvo nápadníkov. Zamiloval sa však do nej Poseidón a uniesol ju. Nápadníci sa spoločne vydali Théofané hľadať, až dorazili na ostrov, kde ju Poseidón ukrýval. Našli tam len ovce, a tak ich v zlosti pozabíjali a začali ich jesť. Boli to však premenení obyvatelia ostrova a Poseidón za to nápadníkov premenil na vlky.

Narodenie Apolóna

Keď bohyňa Héra zistila, že ju Zeus opäť podviedol, hrozne sa rozčúlila. Prikázala, aby jej sokyňa Létó nemala na Zemi pokojného miesta, kde by mohla porodiť. Tá sa nakoniec premenila na vlčicu a ukryla do hlbokého lesa, na ktorý Héra pozabudla. Tam sa jej narodil boh Apolón a bohyňa Artemis. Apolón sa potom často premieňal na vlka a toto zviera sa stalo i jeho symbolom a poslom.

História

U vlkodlaka prevláda obraz ochrancu Zeme, bojovníka s upírmi ako stredovekým zlom, ktoré bolo spolu s vlkmi zdanlivo vymazané. Môžeme sa domnievať, ale niečo ako vlkodlak zrejme existovalo i veľmi dávno v časoch ľudskej histórie.
Pokiaľ by sa vám podarilo niekedy dostať do nejakej francúzskej či španielskej jaskyne s paleotickými maľbami, mohli by ste medzi stádami bizónov, koní a mamutov zahliadnuť aj ľudské postavy so zvieracou hlavou. Môžu to byť postavy šamanov, ktorí si nasadzujú zvieracie hlavy za nejakým účelom – zrejme k prisvojeniu si jeho schopností. Bojovné národy závideli vlkom ich silu a obratnosť. Pieseň o Nibelunzích je o germánskych bojovníkoch opekajúcich vlčie mäso k nadobudnutiu vlastností zvieraťa.
Samotné anglické slovo werewolf vzniklo zo starosasštiny, kde wer označoval muža a wolf vlka. Bol to teda werwolf, alebo dnes wolfman. Vlkodlaci boli rozšírení aj v slovanských národoch. Ich pomenovanie vzniklo spojením vlka a pôvodného slovanského výrazu dlaka - kože so srsťou.
V spojitosti s tým sa spomína choroba porfýria - jej príčinou sú poruchy v DNA, ktorá sa v rodine dedí. Ľudia poznamenaní touto chorobou trpia na okraji spoločnosti ako netvory, nevychádzajú von, sú považovaní za vlkodlakov alebo upírov. Chybný gén im deformuje kosti a tkanivá, ich koža získava hnedý odtieň, rovnako tak ich zuby a nechty. Sú citliví na denné svetlo. V niektorých prípadoch sa objavuje nadmerné ochlpenie po celom tele. Tieto deformácie súvisia s ďalšími psychopatologickými javmi, ako je hystéria, delíria, depresia a ďalšie poruchy. Tak sa ani nediviť, že boli považovaní za netvorov, keď tak vlastne vyzerajú...

Ak bol premenený vlk poranený, bola rana na jeho tele viditeľná, aj keď sa vrátil do ľudskej podoby. Príbeh z Francúzskeho Auvergne hovorí o lovcovi, ktorý roku 1588 odťal vlkovi labu a dal si ju do kabely. Keď ju chcel neskôr ukázať miestnemu šľachticovi, s prekvapením zistil, že sa premenila na ruku so zlatým prsteňom. Zdesený šľachtic prsteň spoznal a rozbehol sa do kuchyne, kde si jeho žena práve ošetrovala zmrzačenú ruku. Bola ihneď upálená ako čarodejnica.

Ako mohli toľkí ľudia veriť, že sa človek môže premeniť na vlka? Existuje lekárske vysvetlenie, podľa ktorého aspoň niektorý z týchto vlkodlakov, ktorí boli postavení pred súd, naozaj vyzerali ako vlci, čo mohlo byť spôsobené vzácnou genetickou vadou známou ako hypertrichosis.

Gilles Garnier

Gilles Garnier nebol iba samotár, ale hromadný vrah pojedajúci deti, ktoré sa zatúlali ďaleko od domova. Svedkovia, ktorí ho videli tieto zverstvá páchať, tvrdili, že na seba niekedy berie podobu vlka. Keď potom Garniera chytili, priznal sa, že sa skutočne premieňal vo vlka a že zabíjal a požieral deti. Bol preto obvinený z odporných zločinov lykantropie a čarodejníctva a 18. januára 1573 zaživa upálený vo východofrancúzkom Dôle.

Na ľudí obvykle útočili iba vlci vyhladovaní či chorí besnotou a tie začali byť v 16. storočí považované za vlkodlaky. Garnier pochádzal z kraju, kde sa to vlkmi len tak hemžilo. A ako vlkodlaci tu boli v rokoch 1520-1575 odsúdení 4 ľudia. Inde v Európe neboli procesy tak bežné, i keď obvinených sa vyskytlo viac.

Jeden známy vlkolak pochádzal z okolia Kolína nad Rýnom. Peter Stubbe bol odsúdený za to, že zavraždil a zjedol 13. detí (vrátane svojho syna) a dve tehotné ženy. Chválil sa, že mu Diabol dal čarovný opasok, pomocou ktorého na seba bral podobu krvilačného vlka. Studde bol 28. októbra 1589 sťatý a upálený.

bottom of page