Charakteristika
Takmer vždy sa jedná o zlú bytosť, ktorá má ľudskú podstatu. Vlkodlaci nikdy neboli démoni,
ani to neboli prízraky. Výnimku snáď tvorili vlkodlaci v Grécku, kde ich ľudia považovali za upírov v inej podobe. Dlho tu prežívala povera, že bojiská sú po boji posiate mnohými upírmi vo vlkodlačej podobe, ktorí tam sajú krv umierajúcim vojakom. Inde boli vlkodlaci väčšinou čarodejníci alebo ľudia, ktorí sa naučili vykonávať premenu na vlka. Tí toho využívali k napádaniu svojich nepriateľov bez toho, aby ich niekto spoznal. Častokrát to boli aj nešťastníci, ktorí boli postihnutí kliatbou alebo zlými kúzlami. Oni väčšinou ani nevedeli, že sú vlkodlaci a pre nich samotných to bolo utrpením. Takto je to takmer v celej Európe. Niekedy stačilo len náhodou urobiť nejakú činnosť a človek sa mohol nakaziť (napr. sa napiť z vody po vlkodlakovi). V súvislosti s vierou v reinkarnáciu človeka po smrti do zvieraťa podľa jeho povahy sa tiež niekedy verilo, že vlkodlakom sa po smrti stane ten, kto za svojho života bol obzvlášť zlý, krutý a brutálny.
Správanie....
Všeobecne možno povedať, že vlkodlak sa chová kruto a brutálne. V rozprávaniach vystupuje ako zlá bytosť, ktorá sa snaží ubližovať ľuďom alebo aspoň ich majetku. Niekde síce podliehajú výnimke (Finsko a i.), ale väčšinou boli popisovaní ako strašlivé netvory. Na druhej strane, niektorí jedinci sa utiahli do úzadia a lovili len zver, alebo sa len tak prehnali vo vlčej podobe po lesoch a ľudia v okolí sa o nich ani nedozvedeli.
Pokiaľ je vlkodlak v ľudskej podobe, chová sa väčšinou ako bežný človek.
Pokiaľ o tom vie, býva často z toho nešťastný a snaží sa prekliatia zbaviť. Ak vie, že je vlkodlakom, málokedy sa s tým niekomu zverí. Keď už sa k tomu ale rozhodne, nikdy neprezradí svoje tajomstvá všetky. Vlkodlak se napríklad nikdy nepremení pred človekom, ani neprezradí, kde sa mení. Hrozí mu totiž potom veľké nebezpečie. Pokiaľ by mu niekto vzal šaty, z ktorých sa pred premenou vyzlečie, nemohol by sa už vrátiť späť do ľudskej podoby, vraj.
Vo vlčej podobe sa vlkodlak riadi vlčími inštinktami a častokrát nespozná ani svojich blízkych a môže ich napadnúť. Niektorí čarodejníci alebo ľudia meniaci sa úmyslne, si síce môžu zachovať nejaké svoje myšlienky, ale to sa často nestáva. Hoci vo vlčej podobe vlkodlak stráca určitú kontrolu nad sebou a kontrolu preberajú jeho vlčie pudy, vykazuje taký vlk vyššiu inteligenciu než obyčajný vlk. Je ťažké nalákať ho do nejakej pasti a naopak, on môže protivníka svojim správaním nemilo prekvapiť.
Boli známe vonkajšie znaky k rozpoznaniu vlkodlaka. Preto bolo v Európe vyšetrovaných veľa prípadov. Je totiž dosť ľudí aj dnes, ktorí také znaky môžu vykazovať. Hlavne tieto:
- • špicaté uši, prípadne zmenšené zašpicatelé uši
- • vystrčené zuby alebo zväčšené tesáky
- • husté obočie spojené nad nosom
- • chlpaté dlane, príp. nadmerné ochlpenie na tvári alebo na nezvyklých miestach po tele
- • dlhé zakrútené nechty podobajúce sa pazúrom, niekedy i zafarbené do červena
- • predĺžený prostredníček na ruke, niekedy sa uvádza aj iný prst
- • musí spať s otvorenými čelusťami, inak je pre neho obtiažne ich otvoriť
- • má zranenia, ktoré utŕžil vo vlčej podobe
- • po transformácii býva veľmi unavený
- • zvieratá sú v jeho prítomnosti nervózne, obzvlášť psi
Ako ho spoznat?